Výsledky Monitoringu spotrebného koša


Vyhodnocovanie získaných údajov z MSK sa zameriava najmä na zisťovanie príjmu jednotlivých cudzorodých látok do organizmu človeka za účelom zhodnotiť expozíciu obyvateľstva SR cudzorodými látkami z potravín. Výsledky sú hodnotené vzhľadom k povoleným tolerovateľným týždenným príjmom (PTWI) [2-7] a akceptovateľným denným príjmom (ADI) jednotlivých cudzorodých látok, pre ktoré sú stanovené tolerovateľné hodnoty medzinárodnými organizáciami JECFA FAO/WHO. Naše výsledky boli porovnávané s   údajmi zo spotrebného koša v Dánsku, ktoré sme získali zo štúdie “Monitoring the content and intake of trace elements from food in Denmark”. (Institute of Food Research and Nutrition, Danish Veterinary and Food Administration, 2002) [1].

 

Obr.48 Porovnanie príjmu jednotlivých sledovaných chemických prvkov s hodnotami PTWI, TDI a RDA

 

 

Chemický

prvok

Príjem chemických

prvkov do

organizmu človeka v SR

(v mikrogram na kilogram

tel. hmotnosti a týždeň)

Hodnoty

PTWI, TDI a

RDA

(v mikrogram na kilogram

tel. hmotnosti)

Podiel jednotlivých

kontaminantov na

hodnote PTWI, TDI

v%

Chróm

3,38 *

0,7-3,0 (RDA) *

-

Nikel

1,12 *

5 (TDI) *

22

Arzén

3,38

15 (PTWI)

22

Kadmium

1,19

7 (PTWI)

17

Ortuť

0,06

5 (PTWI)

1,2

olovo

2,7

25 (PTWI)

10,8

 

* - prepočítané na hodnoty denného príjmu

Z prehľadu vyplýva, že hodnoty týždenného príjmu pre arzén, kadmium, ortuť a olovo z potravín a pitnej vody pre jednotlivé ťažké kovy vyčerpávajú povolený tolerovateľný týždenný príjem stanovený JECFA FAO/WHO v rozmedzí od 1,2 do 22%. Hodnota pre nikel vyčerpáva tolerovateľný denný príjem na 22%. Hodnota denného príjmu chrómu je nižšia, ako je dolná hranica intervalu pre doporučené denné dávky.


V rámci monitoringu spotrebného koša bol arzén stanovovaný vo všetkých komoditách. V potravinách sa arzén nachádza v dvoch formách v organickej a anorganickej, ktorá je toxickejšia (dlhodobá expozícia môže viesť k vzniku rakoviny kože). Zatiaľ nevieme tieto dve formy analyticky rozlíšiť, preto bol stanovovaný totálny obsah arzénu. Presné stanovenie anorganického arzénu by umožnilo stanoviť hodnotu PMTDI (predbežný maximálny tolerovateľný denný príjem) a tým presnejšie odhadnúť riziko toxicity. Preto bola zatiaľ stanovená len hodnota PTWI (predbežný tolerovateľný týždenný príjem) pre anorganický arzén, ktorá má hodnotu 15 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti. S touto hodnotou boli porovnávané aj naše výsledky.

Týždenný príjem arzénu do organizmu človeka v roku 2001 bol rovný hodnote 3,38 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti, čo predstavuje 22% z hodnoty PTWI - obr.49. Pri výpočte týždenného príjmu boli použité priemerné nálezy arzénu. Pre porovnanie bol vypočítaný aj týždenný príjem s hodnotami percentilu (0,95), ktorý sa podieľal na hodnote PTWI 41% . Z porovnania s rokom 2000 vyplýva, že v roku 2001 podiel arzénu na hodnote PTWI stúpol z 13% na 22%, (pri 0,95 percentile z 28% na 41%), čo nie je už zanedbateľná hodnota. Najväčším dielom sa na tejto expozícii podieľali pivo, mlieko, chlieb, pečivo a zemiaky.

V prípade arzénu nie je možné naše výsledky porovnať s údajmi v Dánsku, pretože v ich monitoringu bol arzén sledovaný len v rybách. Príjem arzénu z rýb v Dánsku predstavuje 4% z hodnoty PTWI.

Pri vyhodnocovaní týždenného príjmu chemických prvkov do organizmu človeka na Slovensku sme sa zamerali aj na porovnanie expozície chemickými prvkami v jednotlivých rokoch realizácie spotrebného koša (1993 až 2001). Z porovnania týždenných príjmov arzénu do organizmu človeka vyplýva, že hodnoty týždenných príjmov od roku 1993 (2,02 µg na kilogram telesnej hmotnosti) do roku 1999 (0,95 µg na kilogram telesnej hmotnosti) klesali s výnimkou v roku 1994, kedy bola vypočítaná hodnota týždenného príjmu arzénu 2,84 µg na kilogram telesnej hmotnosti. V rokoch 2000 a 2001 sa hodnoty týždenného príjmu arzénu zvyšujú na 1,99 µg na kilogram telesnej hmotnosti (2000) a 3,38 µg na kilogram telesnej hmotnosti (2001) – obr.49.

Vzorky s nadlimitným obsahom arzénu sa v roku 2001 na Slovensku nevyskytli. V 70% vzoriek boli zistené nálezy pod hladinou detekčného limitu. Najvyššie nálezy arzénu boli zistené v ryži a rastlinných olejoch. Aj tieto nálezy však dosahovali hodnoty do 56% limitu Potravinového kódexu SR. Priemerné, maximálne, mediánové a percentilové hodnoty arzénu sú uvedené v prílohe č. 11.

Obr.49 Týždenný príjem arzénu do organizmu človeka v jednotlivých rokoch realizácie MSK

 

Kadmium sa môže akumulovať v tele hlavne v obličkách a pečeni. Vyššia expozícia organizmu kadmiom môže spôsobiť závažné ochorenie obličiek proteínureu. V rámci monitoringu spotrebného koša bolo kadmium stanovované vo všetkých komoditách. V potravinách sa vyskytuje väčšinou v nízkych koncentráciách, ale jeho expozícia závisí hlavne od množstva skonzumovanej potravy. Najvyššie koncentrácie boli zistené v ryži, mrkve, pečive, chlebe a zemiakoch (príloha. č. 11). Najväčším dielom sa na expozícii kadmiom podieľali zemiaky, chlieb a pečivo. Podobne v Dánsku sa najväčším dielom sa na expozícii kadmiom podieľali cereálie (najviac zastúpený chlieb) a zelenina (najviac zastúpené zemiaky).

Pre kadmium bola stanovená hodnota PTWI (predbežný tolerovateľný týždenný príjem), ktorá má hodnotu 7 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti. S touto hodnotou boli porovnávané aj naše výsledky. Týždenný príjem kadmia do organizmu človeka v roku 2001 bol rovný hodnote 1.19 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti, čo predstavuje 17% z hodnoty PTWI. Pri výpočte týždenného príjmu boli použité priemerné nálezy kadmia. Pre porovnanie bol vypočítaný aj týždenný príjem kadmia s hodnotami percentilu (0,95), ktorý sa podieľal na hodnote PTWI 38%. V porovnaní s rokom 2000 sú podiely na hodnote PTWI zrovnateľné - obr.50.

 

Obr.50 Týždenný príjem kadmia do organizmu človeka v jednotlivých rokoch realizácie MSK

 Hodnoty týždenného príjmu kadmia do organizmu boli porovnávané aj s dostupnými údajmi z Dánska, kde expozícia kadmiom dosiahla hodnotu 22% z PTWI (o 5% vyššia hodnota ako na Slovensku) pri použití priemerných nálezov a 33% z PTWI pri použití percentilu (0,95) (o 5% nižšia hodnota ako na Slovensku). Boli porovnávané aj hodnoty rozloženia príjmu kadmia u dospelých osôb na Slovensku a v Dánsku. Možno skonštatovať, že približne 80% dospelej populácie na Slovensku má denný príjem kadmia do organizmu od 6,5 µg do 14µg – obr. 51, približne 80% dospelej populácie v Dánsku má denný príjem kadmia do organizmu od 8 µg do 20µg – obr. 52

Obr.51 Rozloženie príjmu kadmia u dospelej populácie na Slovensku

 

 

 

Obr. 52 Rozloženie príjmu kadmia u dospelej populácie v Dánsku

 

V prípade kadmia hodnoty týždenného príjmu do organizmu človeka v prvých štyroch rokoch sledovania dosahujú približne rovnaké hodnoty, čo je približne 1,0 µg na kilogram telesnej hmotnosti. Mierne zníženie týždenného príjmu bolo zistené v rokoch 1997 a 1998. V roku 1999, 2000 a 2001 sa hodnota týždenného príjmu kadmia mierne zvýšila. Rozdiely v týchto hodnotách neboli výrazné, pohybovali sa v rozmedzí od hodnoty od 0,81 µg na kilogram telesnej hmotnosti do 1,19 µg na kilogram telesnej hmotnosti - obr.50.

Vzorky s nadlimitným obsahom kadmia sa v roku 2001 na Slovensku vyskytli v dvoch prípadoch zemiakov. V tejto komodite boli zároveň zistené aj najvyššie hodnoty percenta limitu – 40%. Vyššie percento limitu bolo zaznamenané aj v prípade chleba a pečiva do 22%. U ostatných komodít bola hodnota percenta limitu nižšia ako 20%. Priemerné, maximálne, mediánové a percentilové hodnoty kadmia sú uvedené v prílohe č. 11.

V rámci monitoringu spotrebného koša bola ortuť stanovovaná vo všetkých komoditách. Expozícia ortuťou môže byť zastúpená anorganickou formou a organickou formou, ktorá je toxickejšia, môže spôsobiť poruchy centrálneho nervového systému. Pre ortuť (totálny obsah) bola stanovená hodnota PTWI (predbežný tolerovateľný týždenný príjem), ktorá má hodnotu 5 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti. Bola stanovená aj hodnota PMTWI (predbežný maximálny tolerovateľný týždenný príjem), pre metylortuť (53. stretnutie JECFA, Rím, jún 1999) [9]. Z dôvodu problematického analytického stanovenia metylortuti (naše laboratória ju nestanovujú), neporovnávali sme naše výsledky s touto hodnotou PMTWI, hoci odhad rizika by bol presnejší.

Naše výsledky boli porovnávané s hodnotou PTWI pre totálny obsah ortuti. Týždenný príjem ortuti do organizmu človeka v roku 2001 bol rovný hodnote 0,06 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti, čo predstavuje 1,2% z hodnoty PTWI. Pri výpočte týždenného príjmu boli použité priemerné nálezy ortuti. Pre porovnanie bol vypočítaný aj týždenný príjem ortuti s hodnotami percentilu (0,95), ktorý sa podieľal na hodnote PTWI 3% - obr.53.

 Obr. 53 Týždenný príjem ortuti do organizmu človeka v jednotlivých rokoch realizácie MSK

V porovnaní s Dánskom sú hodnoty percentuálneho podielu ortuti na hodnote PTWI na Slovensku nižšie. V Dánsku expozícia ortuťou dosiahla hodnotu 7% z PTWI (o 3,8% vyššia hodnota ako na Slovensku) pri použití priemerných nálezov a 11% z PTWI pri použití percentilu (0,95) (o 8% vyššia hodnota ako na Slovensku). Vyšší príjem ortuti v Dánsku je spôsobený hlavne vysokým príjmom ortuti z rýb (27% z celkového príjmu). Na Slovensku táto komodita nie je v spotrebnom koši zastúpená. Najvyššie príjmy boli zistené v pitnej vode, mlieku a zemiakoch, jednalo sa však o veľmi nízke hodnoty. Boli porovnávané aj hodnoty rozloženia príjmu ortuti u dospelých osôb na Slovensku a v Dánsku. Možno skonštatovať, že približne 80% dospelej populácie na Slovensku má denný príjem ortuti do organizmu od 0,5 µg do 1,7µg – obr. 54, približne 80% dospelej populácie v Dánsku má denný príjem ortuti do organizmu od 1,5 µg do 5µg – obr. 55.

 Obr.54 Rozloženie príjmu ortuti u dospelej populácie na Slovensku

 

 Obr.55 Rozloženie príjmu ortuti u dospelej populácie v Dánsku

Vypočítané týždenné príjmy ortuti do organizmu človeka od roku 1993 (0,2 µg na kilogram telesnej hmotnosti) do roku 2001 (0,06 µg na kilogram telesnej hmotnosti) klesali s výnimkou v roku 1994, kedy bola vypočítaná hodnota týždenného príjmu ortuti najvyššia (0,31 µg na kilogram telesnej hmotnosti) a v rokov 1998 a 1999, kedy boli vypočítané hodnoty mierne vyššie (0,13 a 0,14 µg na kilogram telesnej hmotnosti). - obr. 53.

Vzorky s nadlimitným obsahom ortuti sa v roku 2000 na Slovensku nevyskytli. V 63% vzoriek boli zistené nálezy pod hladinou detekčného limitu. Priemerné nálezy ortuti boli veľmi nízke, najvyššie boli zistené v ryži, tieto však dosahovali hodnoty len do 6,7% limitu. Priemerné, maximálne, mediánové a percentilové hodnoty ortuti sú uvedené v prílohe č. 11.

V rámci monitoringu spotrebného koša bolo olovo stanovované vo všetkých komoditách. Nepriaznivé efekty vplyvu olova na vývoj centrálnej nervovej sústavy a možnými súvislosťami medzi obsahom olova v krvi a redukciou inteligenčného kvocientu boli dokázané. Pre olovo bola stanovená hodnota PTWI (predbežný tolerovateľný týždenný príjem), ktorá má hodnotu 25 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti. S hodnotou PTWI boli porovnávané aj naše výsledky. Týždenný príjem olova do organizmu človeka v roku 2001 bol rovný hodnote 2,7 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti, čo predstavuje 10,8% z hodnoty PTWI. Pri výpočte týždenného príjmu boli použité priemerné nálezy olova. Pre porovnanie bol vypočítaný aj týždenný príjem olova s hodnotami percentilu (0,95), ktorý sa podieľal na PTWI 22,8% - obr.56. Najväčším dielom sa na expozícii olovom podieľali pivo, chlieb, zemiaky a mlieko.

 Obr.56 Týždenný príjem olova do organizmu človeka v jednotlivých rokoch realizácie MSK

V porovnaní s Dánskom sú hodnoty percentuálneho podielu olova na hodnote PTWI na Slovensku vyššie. V Dánsku expozícia olovom dosiahla hodnotu 7% z PTWI (o 3% nižšia hodnota ako na Slovensku) pri použití priemerných nálezov a 11% z PTWI pri použití percentilu (0,95) (o 9% nižšia hodnota ako na Slovensku). Najvyšší príjem olova v Dánsku bol zistený hlavne v nealkoholických nápojoch. Boli porovnávané aj hodnoty rozloženia príjmu olova u dospelých osôb na Slovensku a v Dánsku. Možno skonštatovať, že približne 80% dospelej populácie na Slovensku má denný príjem olova do organizmu od 20 µg do 50 µg – obr. 57, približne 80% dospelej populácie v Dánsku má denný príjem olova do organizmu od 9 µg do 21 µg – obr. 58.

Obr.57 Rozloženie príjmu olova u dospelej populácie na Slovensku

 

 

 

Obr.58 Rozloženie príjmu olova u dospelej populácie v Dánsku

 

 

Z porovnania týždenných príjmov olova do organizmu človeka vyplýva, že hodnoty týždenných príjmov vo všetkých sledovaných rokoch s výnimkou roku 1994 (mierne vyššia hodnota – 6,12 µg na kilogram telesnej hmotnosti ) a roku 1997 (mierne nižšia hodnota – 2,7 µg na kilogram telesnej hmotnosti) dosahovali približne rovnaké, málo líšiace sa hodnoty. Pokles týždenného príjmu olova bol zistený aj v roku 2001 – 2,7 µg na kilogram telesnej hmotnosti - obr.56.

Vzorky s nadlimitným obsahom olova sa v roku 2001 na Slovensku nevyskytli. V 52% vzoriek boli zistené nálezy pod hladinou detekčného limitu. Najvyššie priemerné nálezy olova boli zistené v rastlinných olejoch, kde dosahovali hodnoty do 26% limitu. Priemerné, maximálne, mediánové a percentilové hodnoty olova sú uvedené v prílohe č. 11.

4.5 Chróm

V rámci monitoringu spotrebného koša bol chróm stanovovaný vo všetkých komoditách. Trojmocný chróm sa v potravinách nachádza ako esenciálny nutrient. JECFA neurčila hodnotu PTWI, pretože chróm sa nepodieľa významnou mierou na toxicite potravín. Bola stanovená RDA (doporučená denná dávka) od 0,7 do 3 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti.

Denný príjem chrómu do organizmu človeka v roku 2001 bol rovný hodnote 0,48 mikrogramu na kilogram telesnej hmotnosti. Pri výpočte denného príjmu boli použité priemerné nálezy chrómu. Táto hodnota je však nižšia, ako je dolná hranica intervalu pre doporučenú dennú dávku, ktorá je 0,7 mikrogramu na kilogram telesnej hmotnosti. Pre porovnanie bol vypočítaný aj denný príjem chrómu s hodnotami percentilu (0,95), ktorý bol 1,5 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti - obr.59. Táto hodnoty sa nachádza v intervale pre doporučené denné dávky chrómu do organizmu človeka. Na expozícii chrómu sa najväčším dielom podieľali pivo, zemiaky, chlieb a mlieko.

 Obr.59 Denný príjem chrómu do organizmu človeka v jednotlivých rokoch realizácie MSK

Čo sa týka rozloženia príjmu chrómu u dospelých osôb na Slovensku, možno skonštatovať, že približne 63% dospelej populácie na Slovensku má denný príjem chrómu do organizmu od 45 µg do 135 µg, čo je po prepočítaní na kilogram telesnej hmotnosti v intervale pre doporučenú dennú dávku, približne 37% dospelej populácie na Slovensku má denný príjem chrómu nižší, ako je doporučená dávka. - obr. 60

Z porovnania denných príjmov chrómu do organizmu človeka vyplýva, že do roku 1995 hodnoty denných príjmov mierne klesali (v roku 1995 boli výrazne najnižšie). Od roku 1996 do roku 1999 denný príjem každým rokom vzrastal, pričom denný príjem v roku 1999 je v porovnaní s rokom 1993 približne 2,7 – krát vyšší (rok 1993 - 0,69 µg na kilogram telesnej hmotnosti, rok 1999 – 1,91 µg na kilogram telesnej hmotnosti). V roku 2000 a 2001 bol zistený výrazne nižší denný príjem chrómu do organizmu človeka (1,1 a 0,48 µg na kilogram telesnej hmotnosti), ako v roku 1999 (1,91 µg na kilogram telesnej hmotnosti ) – obr.59.

 Obr.60 Rozloženie príjmu chrómu u dospelej populácie na Slovensku

 Vzorky s nadlimitným obsahom chrómu sa v roku 2001 na Slovensku nevyskytli. V 52% vzoriek boli zistené nálezy pod hladinou detekčného limitu.Najvyššie priemerné nálezy chrómu boli zistené v tavených syroch - do 22% limitu. U ostatných komodít bola hodnota percentu limitu nižšia. Priemerné, maximálne, mediánové a percentilové hodnoty chrómu sú uvedené v prílohe č. 11.

V rámci monitoringu spotrebného koša bol nikel stanovovaný vo všetkých komoditách. Nikel všeobecne pre človeka nepredstavuje žiadne zdravotné riziko , je normálnou zložkou potravy. U citlivých jedincov môže vyvolať škodlivé efekty. WHO stanovila pre nikel hodnotu TDI (tolerovateľný denný príjem) 5 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti.

Denný príjem niklu do organizmu človeka v roku 2001 bol rovný hodnote 1,12 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti, čo predstavuje 22% z hodnoty TDI. Pri výpočte denného príjmu boli použité priemerné nálezy niklu. Pre porovnanie bol vypočítaný aj denný príjem niklu s hodnotami percentilu (0,95), ktorý bol 2,79 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti (56% z TDI) - obr.61. Obidve vypočítané hodnoty sú nižšie, ako je hodnota TDI. Na expozícii niklom sa najväčším dielom podieľali zemiaky, chlieb, pivo a mlieko.

 

Obr.61 Denný príjem niklu do organizmu človeka v jednotlivých rokoch realizácie MSK

Naše údaje boli porovnané s dostupnými údajmi z Dánska, kde bol vypočítaný denný príjem niklu 2,3 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti pri použití priemerných nálezov (46% z TDI), čo je hodnota o 24% vyššia ako na Slovensku. Denný príjem niklu s hodnotami percentilu (0,95), bol v Dánsku 3,8 mikrogramov na kilogram telesnej hmotnosti (77% z TDI), čo je hodnota o 21% vyššia ako na Slovensku. Na expozícii niklom v Dánsku sa najväčším dielom podieľali nealkoholické nápoje, cereálie a mlieko. Možno skonštatovať, že približne 80% dospelej populácie na Slovensku má denný príjem niklu do organizmu od 60 µg do 140 µg – obr 62, približne 80% dospelej populácie v Dánsku má denný príjem niklu do organizmu od 90 µg do 200 µg – obr. 63

 

 Obr.62 Rozloženie príjmu niklu u dospelej populácie na Slovensku

 

 

 Obr.63 Rozloženie príjmu niklu u dospelej populácie v Dánsku

 

 

 

V prípade niklu sú hodnoty týždenného príjmu do organizmu človeka v rokoch 1993 až 1998 len mierne rozkolísané (hodnoty od 1,43 µg na kilogram telesnej hmotnosti v roku 1996 do 1,88 µg na kilogram telesnej hmotnosti v roku 1997), v roku 1999 bola hodnota týždenného príjmu na rozdiel od predchádzajúcich rokov mierne vyššia (2,39 µg na kg telesnej hmotnosti). V rokoch 2000 a 2001 hodnota týždenného príjmu poklesla na 1,44 a 1,12 µg na kg telesnej hmotnosti – obr.60.

Vzorky s nadlimitným obsahom niklu sa v roku 2001 na Slovensku vyskytli len v dvoch vzorkách karotky. V 48% vzoriek boli zistené nálezy pod hladinou detekčného limitu. Najvyššie priemerné nálezy niklu boli zistené v rastlinných olejoch - do 45% limitu, v karotke boli hodnoty percenta limitu do 32% limitu. U ostatných komodít bola hodnota percentu limitu nižšia, ako 30%. Priemerné, maximálne, mediánové a percentilové hodnoty niklu sú uvedené v prílohe č. 11.

 

Závažným problémom z hľadiska kontaminácie a výskytu nevyhovujúcich vzoriek v potravinách a pitnej vode sú i dusičnany. Sú to dusičnany, ktoré sa dostanú do potravinového reťazca používaním umelých hnojív, alebo sa používajú cielene pri výrobe niektorých potravinových produktov.

Denný príjem dusičnanov do organizmu človeka v roku 2001 bol 0,94 mg na kilogram telesnej hmotnosti. Pri výpočte denného príjmu boli použité priemerné nálezy dusičnanov. Denný príjem dusičnanov neprekročil tolerovateľný denný príjem (ADI), ktorý je 5 mg na kilogram telesnej hmotnosti. Vypočítaný percentuálny podiel dusičnanov na povolenom dennom príjme (ADI) do organizmu človeka (FAO/WHO) predstavuje 18,8%, čo nie je zanedbateľné percento. Pre porovnanie bol vypočítaný aj denný príjem dusičnanov s hodnotami percentilu (0,95), ktorý bol 2,1 mg na kilogram telesnej hmotnosti, čo predstavuje 41,6% z ADI - obr.64.

 

Obr.64 Denný príjem dusičnanov do organizmu človeka

 Z porovnania denných príjmov dusičnanov na Slovensku do organizmu človeka vyplýva, že hodnoty denných príjmov v rokoch 1997 až 2000 (roky 1993 až 1996 nie sú porovnávané s uvedenými rokmi z dôvodu nižšieho počtu sledovaných komodít) s výnimkou roku 1998 (mierne vyššia hodnota – 1,09 mg na kilogram telesnej hmotnosti) dosahovali približne rovnaké, málo líšiace sa hodnoty - obr.64.

Vzorky s nadlimitným obsahom dusičnanov v roku 2001 na Slovensku zistené neboli. Percento limitu boli najvyššie v prípade zemiakov, dosahovalo hodnoty do 59%, v prípade mrkvy do 49% a v prípade cibuli do 30% limitu. U ostatných komodít bola hodnota percenta limitu nižšia ako 30%. Priemerné, maximálne, mediánové a percentilové hodnoty dusičnanov sú uvedené v prílohe č. 11.

Kontaminácia potravín spotrebiteľskej siete rezíduami pesticídov v roku 2001 nedosahuje významný rozsah. Vzorky s nadlimitným obsahom pesticídov sa na Slovensku v roku 2001 vyskytli len v jednom prípade pitnej vody, kde bol prekročený obsah HCB (190% limitu). Zistené nálezy u 84% vzoriek boli pod hranicou detekčného limitu. V zvyšnom počte vzoriek, v ktorých bol zistený obsah pesticídov, dosahujú tieto nálezy maximálne 3% limitu. Organofosforové pesticídy v roku 2001 sledované neboli z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

Jedna nadlimitná vzorka v roku 2001 bola zaznamenaná v pitnej vode aj v prípade monitorovania polyaromatických uhľovodíkov. Išlo o vzorku nadlimitnú na obsah fluoranténu, kde % limitu dosiahlo 220. 92% všetkých nameraných hodnôt nedosahuje hladinu detekčného limitu. V zvyšnom počte vzoriek, v ktorých bol zistený obsah polyarom. uhľovodíkov, dosahujú tieto nálezy maximálne 14% limitu (benzo(a)pyrén v mäsových výrobkoch).

V prípade kongenerov polychlórovaných bifenylov v roku 2001, tak ako za celé obdobie realizácie ani jedna vzorka neprekročila stanovené limitné hodnoty. 90% všetkých nameraných hodnôt nedosahuje hladinu detekčného limitu. V zvyšnom počte vzoriek, v ktorých bol zistený obsah kongenerov polychlórovaných bifenylov, dosahujú tieto nálezy maximálne 11% limitu (PCB 52 v masle). Z tohto dôvodu sme nevyhodnocovali ani denný príjem kongenerov PCB, i keď z hľadiska expozície človeka sú potraviny najvýznamnejším zdrojom príjmu (až 95% príjmu).

Suroviny živočíšneho pôvodu boli vyšetrované aj na obsah farmakologicky aktívnych látok. Pozitívne nálezy na obsah tetracyklínu sa vyskytli v prípade jednej vzorky mlieka a jednej vzorky bravčového mäsa. Ani u jednej z týchto vzoriek nebol zistený nadlimitný nález na obsah farmakologicky aktívnych látok.

Na obsah syntetických farbív v spotrebnom koši boli vyšetrované malinovky. V šiestich analýzach bola dokázaná prítomnosť farbív, ale ani jedna vzorka neprekročila stanovené limitné hodnoty na obsah sledovaných syntetických farbív.

Od roku 1999 sa rádioaktívna kontaminácia nesleduje z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.