• hodnotiť stav monitorovacieho systému v danom tématickom okruhu,
• určovať perspektívne ciele, potreby, technickú, organizačnú a finančnú formu zabezpečenia čiastkového monitorovacieho systému,
• zabezpečovať vzájomné väzby medzi účastníkmi monitoringu v danom čiastkovom monitorovacom systéme a ich koordinovaný postup,
• zabezpečovať reprezentatívnosť, požadovanú formu, spôsob získavania a spracovania dát,
• zjednocovať metodiku a metódy monitorovania,
• zabezpečovať efektívnosť a kvalitu jednotlivých monitorovacích aktivít v rámci čiastkového monitorovacieho systému

Podľa Koncepcie, informácie získané v jednotlivých ČMS sa prostredníctvom parciálnych informačných systémov, tvoriacich informačnú nadstavbu každého ČMS, stávajú súčasťou informačného systému o životnom prostredí SR.

Vláda SR svojim uznesením č.449 z 26.mája 1992 schválila Koncepciu a uložila vtedy ministrovi - predsedovi Slovenskej komisie pre životné prostredie rozpracovať koncepčné zámery do projektov celoplošného monitorovacieho systému pre územie Slovenskej republiky a všetkým zainteresovaným ministrom realizovať ČMS, ako súčasť celoplošného monitorovacieho systému podľa spracovaných projektov a informovať vládu SR o postupe realizácie monitorovacieho systému životného prostredia a integrovaného informačného systému o životnom prostredí v termíne každoročne do 31. marca.

Z rozboru vtedajšieho stavu monitorovania životného prostredia vyplýva, že monitorovacie činnosti sú zabezpečované vzájomne nedostatočne previazanými ČMS, ktoré plnili prevažne rezortné úlohy.

Cieľom ďalšieho obdobia bolo preto dobudovať tieto ČMS tak, aby v určitom časovom horizonte tvorili homogénny, previazaný celok schopný podať čo najobjektívnejšiu výpoveď o stave zložiek životného prostredia a naň pôsobiacich vplyvov.

Projekty ČMS v členení podľa oblastí celoplošného monitorovacieho systému boli na základe verejnej súťaže, vypísanej SKŽP v prvej polovici februára 1992, vypracované a schválené oponentskými konaniami v septembri - októbri 1992. Obsahovo sú v plnej zhode s prijatou Koncepciou. Spracované projekty jednotlivých ČMS boli základnou vecnou osnovou , ktorá sa mala postupne napĺňať obsahom počnúc prioritnými oblasťami a časovo predovšetkým podľa disponibilných finančných zdrojov. Vypracované projekty riešili systém monitorovania príslušného ČMS tak, že ukazovatele, systém, metodiky a sieť boli porovnateľné s obdobnými systémami monitorovania v zahraničí , v krajinách EÚ a OECD, čo bolo súčasťou oponentských konaní jednotlivých projektov.

Uznesením vlády SR č.620 zo 7.septembra 1993 vláda SR súhlasila s Návrhom na realizáciu monitorovacieho systému ŽP a uložila ministrovi ŽP SR, MP SR, MZ SR zabezpečiť výkon funkcií stredísk ČMS a prostredníctvom nich koordinovať vlastnú realizáciu ČMS. Funkciou Stredísk boli poverené už jestvujúce organizácie, ktoré mali najväčšie skúsenosti z doposiaľ vykonávaných monitorovacích aktivít.

V predkladaných Informáciách je konštatované:

• že sa nedarí dôsledne realizovať schválené projekty v časti budovania z dôvodu nedostatku disponibilných finančných prostriedkov,
• pokrytie prevádzky sa zabezpečuje v priemere len na 40,2 % potrieb,
• v rezorte Ministerstva zdravotníctva SR neboli vytvorené podmienky pre investičné financovanie budovania monitoringu
• je potrebné pokračovať v realizácii monitorovacieho systému ŽP a integrovaného informačného systému o ŽP územia SR

Na základe predkladaných Informácií je možné konštatovať, že nerovnomerným stavom realizácie ČMS sa stráca vzájomná previazanosť, synergia a harmonizácia celoplošného monitorovacieho systému a pri dlhodobom a sústavnom neposkytovaní potrebných finančných prostriedkov na celoplošný monitoring (najmä investičných prostriedkov) hrozí postupná disharmónia celého systému.

V rámci Informácie o postupe realizácie za rok 1996 bol predložený návrh na zriadenie nového ČMS Meteorológia a klimatológia v rezorte MŽP SR, čím sa dopĺňa existujúci systém monitorovacích činností. Dôvodom zaradenia do existujúceho systému je potreba plnenie a zabezpečovania medzinárodných záväzkov SR. Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene Slovenskou republikou zo dňa 25.8.1994 zaväzuje SR okrem iného udržiavať dlhodobé stabilné monitorovanie klimatického systému. Stredisko ČMS bolo zriadené na SHMÚ Bratislava.

Dňa 12. januára 2000 bola Uznesením vlády SR č. 7/2000 schválená Koncepcia dobudovania komplexného monitorovacieho a informačného systému v životnom prostredí.
Z rozboru dosiahnutého stavu vyplynuli nasledovné požiadavky:

• Vzhľadom na to, že oblasti  „Využitie územia“ a  „Osídlenie“ získavajú údaje v rozhodujúcej miere transformáciou údajov z iných zdrojov a formou stáleho sledovania nezískavajú vlastné údaje, nebudú tieto oblasti  na základe prijatej Koncepcie predmetom monitoringu životného prostredia. Informácie z týchto oblastí budú obsahom Informačného  systému o území (ďalej ISÚ), ktorý je súčasťou Informačného systému o životnom prostredí (ďalej ISŽP).
• Na základe návrhu MZ SR boli uznesením vlády SR č. 357 zo 6. mája 1999 zrušené úlohy ministra zdravotníctva SR, týkajúce sa oblastí  „Žiarenie a iné fyzikálne polia“  a  „Záťaž obyvateľstva faktormi prostredia“. Zrušenie úloh bolo odôvodnené krízovým stavom v rezorte zdravotníctva a kritickým obmedzením možností čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu – kapitoly zdravotníctvo, ako aj úspornými opatreniami zo strany Štátnych zdravotných ústavov (ďalej ŠZÚ). Oblasť „Žiarenia a iných fyzikálnych polí“ je do určitej miery sledovaná v rámci kontrolných mechanizmov a plnenia štandardných úloh odborných organizácií (ŠZÚ, SHMÚ). ČMS Žiarenie a iné fyzikálne polia nebude naďalej predmetom monitoringu životného prostredia. Údaje o tejto oblasti budú poskytované  prostredníctvom štátnych zdravotných ústavov,  v rámci plnenia hlavných úloh rezortu zdravotníctva na úseku ochrany zdravia a zabezpečovania výkonu štátneho zdravotného a potravinového dozoru.