MONITORING ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR
 
Znečisťovanie zložiek životného prostredia zapríčinené rôznymi aktivitami človeka prebieha už veľmi dlho. Stupňovanie týchto procesov  v posledných desaťročiach ohrozuje a viditeľne ničí najmä najcitlivejšie - biologické zložky krajiny a negatívne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. 
            Do akej miery možno zaťažiť krajinný systém bez toho, aby v ňom nevznikali nezvratné negatívne zmeny ?   Na riešenie týchto problémov je nevyhnutné získať množstvo rýchlo dostupných, objektívnych a porovnateľných ekologických informácií, ktoré prispejú k efektívnejším rozhodnutiam a opatreniam na zlepšenie životného prostredia a zachovanie trvalo udržateľného rozvoja. 
            Poskytovanie informácií o stave a vývoji jednotlivých zložiek životného prostredia je cieľom   Informačného systému monitoringu životného prostredia. 
Informačný systém spolu s monitorovacím systémom životného prostredia je prostriedok, zabezpečujúci informácie o stave a trendoch v životnom prostredí pre viaceré úrovne používateľov. Ich realizáciou sa napĺňa právo každého občana na včasné a úplné informácie o stave ŽP a o príčinách a následkoch tohto stavu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky a Zákone o prístupe k informáciám o životnom prostredí 
Legislatívne vymedzenie

  • Uznesením č. 449 z 26. mája 1992 vláda SR prijala Koncepciu monitoringu životného prostredia a Koncepciu integrovaného informačného systému o životnom prostredí územia SR a uložila všetkým zainteresovaným ministrom realizovať čiastkové  monitorovacie systémy, ako súčasť celoplošného monitorovacieho systému podľa spracovaných a schválených projektov.

 

  • Uznesením č. 620 zo 7. septembra 1993 uložila vláda SR ministrovi životného prostredia, ministrovi pôdohospodárstva a ministrovi zdravotníctva zabezpečiť výkon funkcie stredísk čiastkových monitorovacích systémov a parciálnych informačných systémov. Zároveň uložila ministrovi životného prostredia priebežne zabezpečovať koordináciu čiastkových monitorovacích systémov v rámci uceleného, celoplošného monitoringu územia Slovenskej republiky.

 

  • Uznesením č.7 z 12.januára 2000 vláda SR prijala Koncepciu dobudovania komplexného monitorovacieho a informačného systému v životnom prostredí a uložila ministrovi životného prostredia a ministrovi pôdohospodárstva aktualizovať projekty čiastkových monitorovacích systémov (ČMS) v súlade s prijatou Koncepciou a v nich termínovo vyjadriť technické, organizačné, potrebné metodické a finančné zabezpečenie dobudovania monitorovacieho systému, zaviesť systém kontroly a riadenia kvality v jednotlivých CMS, akceptovateľný v krajinách Európskej únie, postupne s dobudovaním monitorovacieho systému.
Predmet monitorovania ŽP
  • Monitoring  životného prostredia Slovenskej republiky  je systematické, dôsledne v čase a priestore  definované  pozorovanie presne určených charakteristík  jednotlivých  zložiek životného prostredia, alebo vplyvov naň pôsobiacich (spravidla v bodoch tvoriacich monitorovaciu sieť), ktoré s určitou mierou výpovednej schopnosti reprezentujú sledovanú oblasť a v súhrnne potom väčší územný celok.
  • Zabezpečuje objektívne informácie  nevyhnutné pre rozhodovaciu, riadiacu, kontrolnú a vedecko-výskumnú oblasť, ale aj verejnosť.
              Monitoring životného prostredia má tri základné, navzájom sa doplňujúce úrovne. 

 
Predmetom monitoringu ŽP SR sú nasledovné zložky životného prostredia a naň pôsobiace vplyvy: 
 
 1. ovzdušie
 2. voda
 3. pôda
 4. biota (fauna, flóra)
 5. lesy
 6. geologické faktory
 7. odpady
 8. cudzorodé látky v požívatinách a krmivách
 9. meteorológia a klimatológia
10. radioaktivita
 
   späťna úvodnú